Kecy kecy kecy

Súčasná úroveň vzdelania, aneb kam toto speje

31. december 2013 at 15:05 | Luccc
V poslednom čase sa naozaj často zamýšľam, kam tento svet speje. Teraz nemyslím ľudskú ješitnosť, samoľúbosť, fotky na Instagrame alebo decká, ktoré sú tehotné v dvanástich. Aj keď to spolu možno súvisí.
Narážam na celkové vzdelanie a úroveň mladých ľudí na Slovensku či už vo svete.
Ako pomerne inteligentný človek človek s pomerne dobrými výsledkami v škole a vysokými ambíciami som to vnímala už aj predtým, no odkedy opravujem poviedky ako korektorka na blogu http://onedirection-ff.blog.cz, vnímam to o dosť viac.
Keď si pomyslím, ako sú na tom moji rovesníci či ľudia starší odo mňa, je to desivé.
Citujem zo stránky www.nucem.sk o Monitore 2013: "-očakávaná priemerná úspešnosť 50-60%".
Nie je to dosť málo?
Teraz sa však nechcem zameriavať na Monitor, ale na celkové a všeobecné vzdelanie. Respektíve na celkové vedomosti, prehľad.
Ľudia z môjho ročníku - 9. ročník základnej školy - sú, úprimne, dosť sprostí. Minulý rok som s najlepšou kamarátkou dostala možnosť (ako keby o to niekto stál) vypracovať dotazník na logické úlohy a dávali sme to v 7., 8. a 9. ročníku. Priemerná úspešnosť bola: 8.A: 57%, 8.B: 57% a 8.C: 74%.
Áčka je obyčajná, béčka je jazyková a céčka (my) sme "intelektovo nadaná".
Tie úlohy boli naozaj primitívne a zaráža ma, ako skončili. Naša trieda mala lepšie výsledky ako ostatné, ale aj tak sme skončili dosť zle. Bolo nás tam 13 a niektorí nás ťahali/stále ťahajú ku dnu.
V posledných dňoch bola tiež nejaká diskusia, ako zle dopadlo Slovensko na nejakých medzinárodných testoch či čo to bolo. Boli sme takmer posledný.
Ale... naozaj neviem, kam tento svet speje. Všetci kašlú na školu, nikomu sa nechce učiť. Všetci sa radšej zabávajú a nikto nemyslí na svoju budúcnosť. Tým narážam na môj prvý článok tu.
Nakoniec by som chcela povedať svoj zážitok, čo sa mi nedávno stalo a to je aj tak trochu dôvod, prečo toto píšem. Bola som na obede so spolužiakmi a s Katkou (BFF) sme sa začali baviť o Stephenovi Hawkingovi. Ostatní na nás pozerali ako na bláznov. Dve spolužiačky sa nás opýtali či je to herec a ďalší spolužiak vôbec nemal šajnu, kto to je.
Myslím, že 14/15 roční "nadaní" ľudia by mohli vedieť, kto je to. Respektíve poznať meno najslávnejšieho súčasného fyzika. Ževraj najväčšieho génia vôbec.

:O

9. december 2013 at 22:00
Blog funguje? BLOG FUNGUJE? Konečne, zasrani.
Ďakujeme :)

Angličtina!

16. november 2013 at 15:06 | Luccc

Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky! Titulky!
Vyjadrila som sa jasne? Dúfam, že áno. Musím uznať, že v tomto prípade je skratka CTRL+C a CTRL+V veľmi užitočná.
Veľmi ma mrzí, ako to všetko v súčasnej dobe ide dolu vodou. Takmer všetko čo sa dnes natáča, je katastrofa. Nič v zlom, ale je to pravda. Väčšina tých akčných hlúpostí je vážne o ničom (aj keď to je zase vec vkusu).
Avšak tých pár filmov, čo stoja zato a sú v telke, je občas dobre pokazených. Že prečo? Jednoduchá odpoveď na jednoduchú otázku: DABING.
Ja osobne zbožňujem titulky a som naozaj vďačná, že väčšina filmov na ktoré chodím do kina sú s titulkami. Je to naozaj o dosť príjemnejšie, ako pokazený dabing. Len si to zoberte - keď máte natitulkovaný film, nemusíte počúvať neprirodzený hlas dabéra, ale prirodzený hlas herca. Taktiež je to dobré na výučbu cudzích jazykov - počúvaním sa človek veľa učí a v tejto možnosti tom tiež za to, aby boli titulky v tom jazyku, ktorý sa učím. Ja chodím len na anglické filmy, takže najradšej ich mám s anglickými titulkami. Keď sú slovenské, vždy sa vykašlem na jazyk a na film a len to čítam. Odpútava ma to, ale keď tú titulky anglické, musím vnímať jazyk.
Teraz keď sa vrátim k dabingu: Na slovenských kanáloch chodia čisto filmy so slovenským dabingom. Na českých s českým. Je jeden výnimočný deň v týždni, keď na HBO chodia premiérové filmy po anglicky. Tak sa teraz dostanem k filmom bez tituliek: Na internete nie je veľa filmov s titulkami, všetky sú v origináli a tak je to podľa mňa najlepšie. Ja všetky seriály čo pozerávam (Awkward, Pretty Little Liars, Doctor who), pozerávam po anglicky, rovnako ako filmy. Jednoducho mi to príde prirodzenejšie a aspoň ma titulky nerozptyľujú. Moja angličtina je na takej úrovni, že väčšinu rozumiem a som veľmi rada.
Vrátila by som sa však ešte k tým dabingom - nemám rada slovenský dabing (ale aspoň na rozdiel od Čechov nemeníme mená). Jediný slovenský dabing, ktorý viem prekúsnuť, je na seriál Kosti. Tomu je ťažké v origináli rozumieť, ale ten nie je tak pokazený. Úprimne, náš dabing nie je na vysokej úrovni, to si musíme priznať.
Často sa stáva že nesadne hlas, alebo čo je horšie - je reč zle načasovaná, jednoducho je film pokazený a ja si ho nemôžem vychutnať.
Takže za mňa - film rozhodne originál alebo s anglickými titulkami, dabing ani náhodou!

Úlohy

10. november 2013 at 22:16
Už sa vám niekedy stalo, že keď ste mali poslať učiteľke mail s úlohou na angličtinu, kriticky ste to prebehli očami asi 15461 krát tento mesiac, zaželali si RIP, zakričali YOLO a odoslali?

My first time

4. november 2013 at 20:38 | Luccc

Tento blog mám založený už pekne dlho, no až dnes sa mi podarilo nájsť heslo a obnoviť ho. Veľmi dlho som rozmýšľala, ktorú tému poctiť tým, že o nej napíšem prvý článok. Bolo to naozaj dlhé rozhodovanie, no nakoniec som sa dokopala k tomu, nech predsa len niečo zbúcham.
Celých 14 rokov svojho života (áno viem, som decko) som bola motivovaná, nech dosiahnem niečo poriadne. A tým poriadne myslím naozaj niečo veľké. Moji rodičia sú dosť nároční na moje vzdelanie a dávajú si záležať na tom, aby všetko okolo toho bolo tip-top. Od prvého ročníka základky chodím do triedy pre nadané deti (spôsob, ako zavrieť 10 magorov do jednej triedy a bezpečne ich izolovať od spoločnosti). Úprimne, keď by mne niekto povedal, že chodí do triedy pre nadané deti, pomyslela by som si 'čo je to za magora?'. A naozaj, je to tam dosť zlé. Malý počeť ľudí, špeciálny prístup učiteľov, jediná taká trieda na škole. Všetky tie pohľady, ktorými sme všetci každý deň častovaní - verte, nie je to príjemné. Lebo my sme tí čudní. Ale je pravda, že sme. Neviem, ako by som sa ja začlenila do normálnej triedy. Stále s knihou v ruke, bola by som považovaná za šprta. Rovnako ako ostatní - sme v triede štyri dievčatá a ani jedna z nás sa nemaľuje, nemá priateľa, pričom všetky ostatné dievčatá zo školy hej. Nesťažujem sa, občas je dobré byť odlišný, ale to je už mimo tému.
Ide o to, že teraz som v deviatom ročníku a chystám sa na najlepšie gymnázium v kraji - deväť rokov je to môj sen a dúfam, že sa mi splní.
Ale čo potom? Celá moja rodina do mňa hustí, nech idem na manažment, za lekárku alebo magistru.
A nikoho nezaujíma môj názor. Jasné, že chcem ísť na vysokú školu a dúfam, že sa tam dostanem. Radšej by som ale išla na niečo mierumilovnejšie, čo ma naozaj baví - literatúra, jazyk, prekladateľstvo.
Možno vám teraz prídem ako úplna fanatička, ale všetko čo chcem je malé kníhkupectvo, kde by som mohla pokojne prekladať, písať. V písaní si vôbec neverím, ale je to to, čo ma robí šťastnou.
Nanešťastie nikto to neakceptuje.
Jednoducho sa ale svojho sna nevzdám. Pôjdem si za ním a aj keď sa mi možno nesplní, nikdy sa nevzdám tej myšlienky.
 
 

Advertisement