Christmas Fairy

10. january 2014 at 16:27 | Luccc |  My little stories
Konečne som sa rozhodla s vami podeliť o vianočný príbeh, čo som písala do súťaže na blogu http://onedirection-ff.blog.cz pod pseudonymom. Skončila som na krásnom šiestom mieste, čomu ešte stále neverím. So... enjoy ;)

***
Chlapec sa strhol zo sna s neprekonateľným pocitom, že ho niekto sleduje. Viete, poznáte to. Zrazu sa zobudíte a myslíte si, že sa na vás niekto pozerá, no nik tam nie je. Izba je prázdna a vy môžete zase pokojne upadnúť do ríše snov.
Keď však chlapec - mladý muž - rozlepil oči a následne ich prižmúril, nech si jeho oči zvyknú na tmu, zbadal jasnú ženskú siluetu na konci jeho postele.
Vyľakane sa odtiahol, načo sa ozval slabý chichot. Niall sa hneď natiahol a stlačil vypínač na nočnej lampe, ktorá stála na nočnom stolíku hneď vedľa jeho postele. Keď si jeho oči navykli na ostré svetlo, konečne ju uvidel.
Mladá žena odetá v krátkych červených šatách s bohatou sukňou, pod prsiami previazanými bielou stuhou. Na nohách natiahnuté červeno-zelené pásikavé nadkolienky a jednoduché čierne sandále. Pri pohľade na jej tvár sa mu takmer zatočila hlava - veľké modré oči, drobný noštek a plné pery. Tvár orámovaná blond lokňami, dopadajúcimi na jej odhalené plecia.
Vskutku vyzerala ako víla.
"Kto si... ako si sa sem dostala?!" Znovu začul ten smiech podobný cingotu tisícok zvončekov.
"To je zložité. Ale musím povedať, že ťa naozaj rada zase vidím," povedalo záhadné dievča.
"Zase? Kto si?" chlapec zopakoval otázku.
"Fairy, predsa. Nerob sa, že si nespomínaš. Síce si bol krpec, ale na mňa sa nedá zabudnúť. Vyrástol si, ako vidím. Už si mladý muž, ale obliečky máš stále tie isté!" Niallove líca sa zafarbili doružova pri spomenutí jeho obliečok a červenými autíčkami.
"Mám ich rád! A naozaj neviem, kto si." Pritiahol si paplón pod bradu.
"Fairy, Fay. Bola som tu naposledy, keď si mal šesť rokov. Ako si len mohol zabudnúť?" V jej hlase bolo počuť čisté sklamanie a smútok.
"Fay? TÁ Fay? Vianočná víla? Veď si len môj sen z detstva! A stále vyzeráš rovnako," poznamenal. Fay sa postavila a s neuveriteľnou ľahkosťou sa zatočila na mieste.
"Myslíš? To je čaro vianočných víl. Nestarneme. Okrem iného. Ale vieš čo mám najradšej? Toto." S úsmevom kývla rukou. Z končekov jej prstov ako keby vytrysklo pár iskričiek - nie iskričiek, snehových vločiek!
"Ako... ako si to urobila?" "Jednoducho. Je to ľahké. Len musíš kývnuť rukou a to samo. Ale občas sa všeličo pokazí, vieš? Minule som napríklad vyčarovala rozpustené vločky - vodu, chápeš? To bola pohroma. Pekne som sa strápnila. Bolo to-"
"Si neskutočne ukecaná, vieš o tom?"
"Samozrejme, všetky víly sú ukecané. Mal by si niekedy počuť letné víly! Hrôza! Ani sa k slovu nedostaneš, ako rýchlo rozprávajú..."
"Áno, áno, presne o tomto hovorím. Nepustíš ma k slovu, čo? Prečo tu vlastne si?" Niall si so smiechom prehrabol vlasy a Fay si k nemu prisadla na posteľ.
"Ak si teda spomínaš... Bola som tu pred pár rokmi. Mal si šesť a bál si sa, že ti Ježiško neprinesie žiadny darček, lebo si neposlúchal. Tak som ťa prišla utešiť. To robím, utešujem deti pred Vianocami. V tú noc sme sa celú prerozprávali. Visel si na každom mojom slove, keď som ti rozprávala príbehy. Smial si sa, keď som ti povedala, že Ježiško nie je skutočný, že sme len my, víly. A bol si smutný, keď som ti povedala, že musím odísť," povedala Fay tichým hlasom s úsmevom na perách.
"Spomínam si. Len som to bral ako sen. Takže si naozaj tu? Prečo?"
"To by si mi mal povedať ty, nemyslíš?" Položila svoju ruku na tú jeho a povzbudzujúco mu ju stisla.
"Vieš... no... Zajtra sú Vianoce a bojím sa, že som sa príliš zmenil na to, aký som bol predtým. Greg už s nami nebude a budem len s rodičmi. Čo ak... čo ak sa im nepáči, aký som teraz?" Pozrel na vílu s očami plnými strachu.
"Cnie sa mi. Chýba mi ten malý Nialler, u ktorého som bola už tak dávno. Bol dieťa, hravé. Ty to už nie si, máš pravdu. Už je z teba muž, no nemusíš sa báť, že by sa niečo zmenilo. Tvoja rodina ťa miluje takého, aký si. A ja tiež. Zmenil si sa, no len k lepšiemu. A ako vidím aj tvoje vlasy sa zmenili," zasmiala sa a prehrabla mu krátke vlasy prefarbené na blond.
"Nemusíš sa báť, si úžasný. Ale myslím, že je už čas, aby som išla."
"U-už? Veď si tu bola len krátko. Zostaň ešte..."
"So mnou plynie čas inak, Niall. Je čas ísť znovu spať. Poď, uložím ťa tak, ako pred pár rokmi," povedala. Počkala, kým sa Niall uloží a znovu prikryje.
Zhasla lampu a ponorila izbu do tmy. Chytila jeho hlavu so dlaní a jemne ho pobozkala na čelo.
"Zbohom, Niall." Niallov hneď začali oťažievať viečka. Po pár sekundách sa znova ocitol v ríši snov.
*** Zobudil sa ráno, keď mu lúče svetla prenikajúce cez okno do izby svietili priamo do tváre. Zmätene sa poobzeral okolo seba, keď si náhle spomenul na jeho nočnú návštevu.
Nezostali po nej žiadne stopy, žiadne známky, že tam kedy bola. Okrem jednej.
Na jeho nočnom stolíku bola kôpka jemného čerstvého snehu.
 

3 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement