You are not alone (Nepíšte, keď máte depku)

13. december 2013 at 19:05 |  My little stories
Nedokážem to. Stojím, no kolená sa mi podlamujú. Kráčam a padám k zemi. V tejto neúprosnej pustatine, akou je táto púšť nemám šancu. Plazím sa, nemám silu vstať. Moje ústa prahnú po vode, aspoň po pár kvapkách. Bola som bez nej príliš dlho. Mám pocit, že badám krásnu oázu, no je to len fatamorgána či halucinácia a ja nemám síl ísť ďalej. Ležím a nechávam neúprosné slnko, nech ma oslepuje. Moja pokožka horí a som v jednom ohni. Som tu už príliš dlho na to, aby som bojovala. Tak som skončila tu. Sama medzi zrnkami piesku, ktoré vytvárajú nekonečné duny a pre mňa nekonečnú pascu. Nie je tu nikto, kto by vedel, čo sa so mnou stalo. Nikto, kto by vedel, ako zomriem. Môžem len dúfať, že to niekedy zistia. Som unavená a nevládzem už ani premýšľať. Slnko zo mňa vysáva zvyšky energie. Zatváram oči a nemám silu ich znova otvoriť. Čakám, kedy konečne príde môj koniec. Naposledy sa mi podarí ich otvoriť, len nech sa pozriem, kde zomriem. No namiesto pustatiny vidím osobu - muža. Muža s krásnymi krídlami zdobiacimi jeho chrbát a anjelskou tvárou. Jeho ostré črty sú zjemnené hebkými vlasmi, ktoré mu splývajú na plecia. Myslím, že je to len ďalšia halucinácia. Zavriem oči a čakám na svoj koniec, keď cítim na čele jemný dotyk pier.
"Neboj sa, už som tu s tebou. Poď, oslobodím ťa." Berie ma na ruky a ja pomaly zaspávam.

#Nepíšte, keď máte depku.
 

5 people judged this article.

Comments

1 Sabotérka Sabotérka | Web | 14. december 2013 at 9:32 | React

zrovna se cítím podobně, ale bojím se to vzdát, že by možná nebyl nikdo, kdo by mě zachránil

2 Jamie Montek Williams Jamie Montek Williams | Web | 14. december 2013 at 19:26 | React

Rozbrečela jsi mě!!!!!

3 Aventine Aventine | Web | 14. december 2013 at 20:55 | React

Stylisticky dokonalé, je vidět, že slova jsou brána od srdce, perfektně sedí v každičké větě. Od začátku do konce to čtenář, přestože je to krátké, musí číst se zatajeným dechem, protože je to skvostné dílo, které se dotkne i kamenné duše. Je v tom tolik horka, že i chladný a nepřístupný člověk se nad tím zamyslí. A pak tu mám otázku.. proč nepsat v depce, když z toho vzniká toto? A máme každý někoho, kdo nás jednoho dne vysvobodí?

Mě si dostala! :)

4 Arthur Arthur | Email | Web | 23. december 2013 at 15:01 | React

Jen piš, když máš depku.
Teda ne, že bych naváděla, ať máš depku, ale nezakazuj si to, ano?
Jen tak dál. Otevři srdce i v jiných chvílích. ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement