Kur*a!

23. december 2013 at 15:23 |  Moje posraté pocity
Viete, aký je to úžasný pocit? Viete? Dúfam, že nie. Dúfam, že som jediná, ktorá ho pozná. Naozaj. Ten pocit, keď vás sklame niekto, v koho naozaj veríte, kto má byť vaším vzorom nadosmrti a má byť ten, kto vám vždy pomôže. Rodič.
Bože, ani neviem, prečo toto všetko píšem. Ale som tak neskutočne vytočená, že si nemôžem pomôcť. Som v koncoch. Chce sa mi len plakať a plakať.
Včera večer išiel tato ku kamarátovi. Ževraj na pár minút. Išla som spať asi okolo pol dvanástej. Zobudila som sa okolo pol jednej. Dôvod? Tato prišiel domov. S hlukom. A ďalšími štyrmi ľuďmi. Išli dole do pivnice, kde máme zriadený "príjemné" miestečko. Vínna pivnica, posedenie, bar. Zapol hudbu. Naplno. To ma vlastne zobudilo. Vstala som, vyšla som z izby a zistila som, že sestra a mama sú hore z toho istého dôvodu. Zobudilo ich to. Chceli sme mu urobiť napriek, nech sa kurva uvedomí. Iným diaľkovým sme mu vypli zvuk. Znovu ho zapol. Vymazali sme mu playlist. Urobil si nový. Neustále zvyšoval hlasitosť. Počuli sme ho až na prvé poschodie, ako sa so svojimi kamarátmi smeje. Bolo mi z toho zle. Nakoniec si mama povedala, že keď sa chlapec chce hrať, budeme sa hrať. Pustila mu tam Mozarta. Smiali sme sa. Všetky tri. Teraz bol on ten, ktorý stišoval a my sme dávali hlasnejšie. Po chvíli ho to ale prestalo baviť a sám to vypol. Namiesto toho ale išli k bazénu. Všetci piati tam skočili naraz. Bolo to dobre počuť. Len tak mimochodom, všetci tam mali nad 45. Otec si pokazil iPhone, ktorý mal vo vrecku a Rolexky na ruke.
Ostatní neviem.
Nezaujíma ma to.
Mamina mu písala SMS, že toto už kurva prehnal.
Všetci boli mokrí, no rozhodli sa, že sa znovu pôjdu prejsť do pivnice. Mysleli sme, že bude kľud, tak sme si išli ľahnúť. Mamina si preniesla periny ku mne, že nebude v jednej posteli s ožranom.
Zaspávali sme, keď sa znovu pustila hudba.
To ma naozaj vytočilo. Mamina sa zobrala a v nočnej košeli išla do pivnice a nakričala na nich.
Vrátila sa s plačom. Zamkla dvere do pivnice a do bazéna, že má mokrý ísť iným východom a obchádzať celý dom, ak chce uteráky. Neprišiel.
Čakala som, čo sa stane potom. Povedala som si, že ak ešte niečo urobia, pôjdem tam. Že mi je jedno, či ma budú tí opilci považovať za nevychované decko, piču. Že tam jednoducho pôjdem.
Mamina plakala celú noc vedľa mňa, nemohla som zaspať. Okolo tretej mi zvonil mobil, ktorý zdvihla mamina. Ocko volal, že mu má prísť odomknúť dom. Že niekde stratil kľúče.
Keď mu išla otvoriť, cez trojo zatvorených dverí som počula, ako ON nakričal na maminu, že čo si to dovoľuje.
Niekto niekomu dal facku. Neviem, kto komu. Nechcem to vedieť.
Potom mamina prišla späť, ešte viac uplakaná. V noci nič nenaspala. Ja som spala 2 hodiny.
Ráno keď sa tato zobudil s poriadnou opicou, na nič si nespomína. Nevie, čo sa stalo. Ako sa dostal domov, kto tu bol, čo robil. Nič nevie.
Nevie, prečo mal na sebe ráno mokré oblečenie (jeden z tých úžasných ľudí je už v nemocnici so zápalom pľúc), nevie, ako sa dostal do postele. Nevie, prečo jeho žena s dcérami boli celú noc hore a kvôli nemu plakali. Nevie to. Nevie nič.
Ale najviac ma mrzí, že aj tak sa neospravedlnil. Jediné čo ráno skonštatoval bolo, že prečo je kurva otvorený najdrahší koňak za 5 000 €, ktorý doma máme. To je všetko. Žiadne pridrbané ospravedlnenie. Nič.
Ale prečo sa to stalo deň pred Vianocami? Keby sa to stalo inokedy, znášala by som to lepšie. Ale... ako sa mu mám zajtra pozrieť do očí a úprimne mu povedať, ako veľmi ho mám rada a podať mu do ruky darček, na ktorom som sa narobila ako úplná piča? Lebo ja to nedokážem.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement