Eyes without a face - 6. DIEL

14. december 2013 at 16:50 |  Eyes without a face

River prudko zdvihla hlavu a prekvapilo ju, koho zbadala medzi dvermi. Ani v tých najpodivnejších snoch by ju nenapadlo, že uvidí Louisa. Ten sa na ňu tiež vyjavene pozeraj - ani on ju tu nečakal. Zavládlo trápne ticho, keď na seba bez slova hľadeli, no Louis sa konečne pohol a zavrel dvere, cez ktoré do chatky prúdil chladný vzduch. Vošiel dnu a vykoľajene zastal. Nevedel, čo má urobiť.
Bol v rozpakoch, zmätený, rovnako ako River.
Pohľad na zmorenú River ho však tak odzbrojil, že ho ani nenapadlo jej niečo vyčítať. Ona sa však stále bála. Bála sa toho, čo bude nasledovať. Bála sa, že na ňu Louis začne kričať, že sa znovu stane tým, kým bol.
Stala som sa svedkom toho, ako ľahko dokáže láska človeka zmeniť. Pri Louisovi som musela stráviť viac času ak opri ostatných. Bol tvrdý, mal silnú myseľ. Keďže som mala za všetky tie stáročia veľkú moc a čas pre mňa nehral rolu, pohrala som sa s ním.
Mohla som mu zmeniť nálady, pocity, no takto niekoho ovplyvňovať môže byť naozaj nebezpečné. Ľudia sú krehkí a často sa môžu zblázniť.
"Čo tu robíš?" hlas RIver bol tichý a roztrasený.
"To isté by som sa mohol opýtať aj ja teba," povedal úsečnejšie, ako chcel. Prehrabol si vlasy - presne tak, ako to River vždy zbožňovala. "Myslel som, že si s Piper."
"Bola som. Odišla," povedala krátko.
"Bola tu?" River odpovedala len krátkym kývnutím hlavy a odvrátením pohľadu. "Prečo? A prečo odišla?"
"Poz-pozvala som ju. Chcela som byť niekde, kde sa cítim dobre. Pomohlo mi to."
"Pri čom?"
"Aby som jej o nás povedala." River sa snažila hovoriť úplne bez emócií. Bolo to tak pre nich oboch lepšie.
"A... povedala si?"
"Vyriešil si to skôr, ako som stihla čo i len začať." Pousmiala sa a pritiahla si deku bližšie k telu.
"Nechcem byť zlý, ale ani nevieš, ako ma to potešilo." River sa na Louisa konečne pozrela. Až teraz si všimla, že je do nitky premočený. Z vlasov mu kvapkala voda a triasol sa.
"Louis, preboha, ty si sem išiel v tomto daždi? Zbláznil si sa?" vyskočila z postele a už bola pri ňom.
"Musíš si to vyzliecť, prechladneš!" Schytila zips na bunde a už ho vyzliekala. S jej pomocou sa Louis vyzliekol a zostal len v tričku a boxerkách.
"Si celý studený, poď." Chytila ho za ruku a viedla k posteli. Obaja si ľahli a zakryli sa množstvom diek.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Christian Christian | Web | 19. december 2013 at 12:44 | React

Prológ ma ohromil, úžasný nápad, myšlienka akéhosi vnútorného hlasu, ktorý, ak som pochopil správne, je všeobecný, no zároveň vie o konaní, pocitoch a posúva správnym smerom i každého jedného človeka subjektívne. Hmm, dala si tomu hlasu ženský rod. Na River dohliada pár týždňov... Takže predtým ju "popoháňal" niekto iný? Tých hlasov existuje viac? Ale u River, Piper i Louisa je to ten istý hlas, nie?
Mám pocit, že je to niečo vyššie, mocnejšie. Skôr ako nejaké božstvo, ktoré sleduje spoza tmavého kúta svoje ovečky a hrá s nimi hru. Pozoruje, ako si v rôznych situáciách poradia, mení ich správanie či u River aj Louisa zmenila pocity. Kto alebo čo je ten hlas či vedomie? Prepáč mi, že sa toľko pýtam, ale skutočne ma to zaujíma :)
Vpadol som do príbehu, kde je River bisexuál (btw pred pár dňami som prvýkrát čítal femslash, OMG), opúšťa Piper kvôli Louisovi, miluje obidvoch, ale Louisa viac. WTF? Taký originálny trojuholník som ešte nečítal :) Nestretol som sa s tým, že by hlavná hrdinka presedlala z dievčaťa na chlapca, I like it ;)
Chcem vedieť, ako sa Louis a River spoznali. Som zvedavý na Louisovu minulosť, bolo tam spomenuté, že predtým než spoznal River, bol iný a ona sa bojí, že by sa jeho temnejšia časť mohla opäť objaviť. Že poodhalíš i túto jeho stránku alebo napíšeš spätný pohľad v ich vzťahu?
Louis prešiel okolo Piper, fuck, keby len tušil :) Aj keď sa to môže zdať neskúsenému čitateľovi spočiatku nejasné, no mňa to strhlo so sebou ako lavína. Neodtrhol som sa ani na sekundu. Nemôžem prestať myslieť na prológ. Je v ňom kus filozofie, srdca a bolesti. Veľmi fascinujúce, vlastne si ma obrovsky prekvapila, pretože takýto vnútorný hlas ma napadol v jednom príbehu, no ja som to poňal úplne iným spôsobom. Skôr scifi, ale sú tu isté podobnosti :) Milujem ľudí, ktorí myslia na rovnakej vlnovej dĺžke, heh.
Nedovolím si vytknúť ti absolútne nič. Som spokojný s pocitmi a hlavne s opisom (milujem opis, ale to asi čoskoro zistíš :D)
Ospravedlňujem sa za tú dĺžku komentára, to som jednoducho celý ja :D
Dúfam, že pokračovanie bude. Nesmierne sa naň teším, Luccc <3
Lots of love ;) xx

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement