Eyes without a face - 5. DIEL

7. december 2013 at 14:38 |  Eyes without a face

Louis si zložil hlavu do dlaní a zhlboka dýchal. Snažil sa upokojiť, zvládnuť svoj hnev, no pre tentokrát bol príliš veľký. Mal chuť vziať do ruky a rozbiť prvú vec, na ktorú narazí. Chcel jednoducho ísť von a zbiť prvého cudzieho chlapa, ktorého uvidí.
Pred pár mesiacmi by mu nerobilo problém, no teraz sa snažil krotiť. Kvôli River, kvôli sebe. Občas mu to chýbalo, len tak ísť občas do baru, žena na jednu noc, no teraz si to nemohol dovoliť.
Vedel, že potom by sa s ním už River nezahadzovala. Zmenil sa, no jeho stará povaha ešte stále občas vystrkovala rožky.
Často je ťažké zmeniť niekoho, zmeniť jeho podstatu, no robila som, čo som mohla. Louis je jeden z tých ľudí, ktorí majú takpovediac hrošiu kožu. Bol mladý, no za tých pár rokov čo je na tomto svete si toho zažil dosť.
Vstal z postele a pozrel sa na DVD, ktoré mal pripravené pri televízií. S River neboli často, tak s ňou chcel stráviť pekný večer. Samozrejme, že si mohol myslieť, že bude s ňou. Vždy bola s ňou. Louis sa to snažil rešpektovať, no už sa to nedalo zvládať. Bolo to pre neho jeden veľký nezmysel. River ho stále presviedčala, že to s Piper čoskoro skončí, no ťahalo sa to už príliš dlho. Snažil sa pochopiť, ako to môže River zvládať, prečo sa s Piper konečne nerozíde a prečo nebudú všetci traja slobodní.
Pri pohľade z okna zistil, že ešte stále prší. Nenávidel také deprimujúce počasie. Pomyslel si, aké je to nezmyselné, že všetci knižní hrdinovia zbožňujú dážď, pozerať na kvapky vody. Jednoducho je to hlúposť, na daždi nie je nič krásne. Dážď je jednoducho len niečo, vďaka čomu sa všetci cítia úplne nanič.
Znechutene sa odvrátil a snažil sa nemyslieť na to. Chcel celé to divadlo skončiť hneď teraz a napadlo ho len jedno miesto, kde by mohol premýšľať.
Otvoril dvere, ktoré za sebou zatreskol a zbehol po schodoch. Schytil kľúče, z vešiaku si zobral bundu, ktorú si obliekol a cez hlavu si prehodil kapucňu. Vyšiel do búrky, rýchlo za sebou zamkol a vykročil. Počítal, že ak trochu zrýchli, príde tam tak za 15 minút.
Celé ulice boli vyľudnené, ale predsa len, kto by sa len tak prechádzal vonku, keď takto leje? Stretol len jedno jediné dievča, ktoré bolo do nitky premoknuté, ale keďže malo sklonenú hlavu, nespoznal ju. Našťastie.
Kým prišiel k chatke, bol celý mokrý a od blata, no tešil sa na to, ako si dnu sadne na gauč a poriadne sa prikryje dekami.
Vôbec však nečakal, že zámok na dverách bude odomknutý a dnu nájde jeho priateľku.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement