Sviečka, hodiny a vietor

13. november 2013 at 20:12 |  My little stories


Plameň dohárajúcej sviečky veselo tancoval a vytváral desivý tieň na holej stene skromne vybavenej izby. Tesne pri roztápajúcej sa sviečke sedel mladý muž, ktorý sa netrpezlivo skláňal nad hŕbou papierov a rýchlo brkom dopisoval posledné slová, ktoré sa mu samé od seba vynárali v mysli. Zostávalo mu už len pár riadkov, pár pomyselných slov, ktoré bolo treba zachytiť na papier aby naveky nezmizli, no on sa ponáhľal ako o život.
Jemné hnedé vlasy mu v prameňoch padali do tváre a on sa ani neobťažoval ich odsunúť. Jeho oči vo svetle sviečky iskrili, odtiene modrej sa prelínali, bili sa medzi sebou, ktorý zvíťazí. Boli ako rozbúrené more počas búrky, keď sa vlny snažia získať prevahu jedna nad druhou. Jeho niekoľkodňové strnisko značilo, že už dlhšie nemal čas sa postarať sa o svoj zovňajšok. Bol prekvapivo mladý, takmer ešte chlapec, ktorý sa len nedávno stal mužom. Bol úplne zahĺbený do jeho činnosti, keď sa zrazu rozletel oblok a dnu sa vohnal studený vzduch. Nikdy nebolo nad pravé londýnske počasie. Síce nepršalo, no silný vietor pomaly dovieval ťažké búrkové mraky. Ten istý vietor teraz zapríčinil, že papiere sa rozviali po izbičke a svieca takmer zhasla. Muž vyskočil, pevne zavrel okno a ponáhľal sa k sviečke. Nevedel čo urobiť, aby nezhasla, vietor ju takmer udusil. Svetla ubudlo, plamienok bol maličký. Postupne sa však opäť rozhorel a mladík si vydýchol. Potreboval svetlo, ešte aspoň chvíľku. Pozbieral všetky papiere a znovu ich usporiadal tak, ako patrili. Ponáhľal sa, prácu musel mať hotovú, dokým odbije dvanásta hodina a čas rýchlo plynul. Znovu zasadol za stôl a pustil sa do písania. Brko škriabalo po papieri a zanechávalo za sebou atramentovú stopu. Chlapec zastal, zahryzol si do spodnej pery - premýšľal. Hneď ako sa mu vybavili ďalšie slová, zapísal ich. Už mu zostal len kúsok, malinký kúsoček a jeho dielo bude konečne hotové. Posledné veta... Posledné slovo... Posledné písmeno... Bodka. Vtom odbilo dvanásť a svieca zhasla.


- Malý výplod fantázie, keď človek len tak začne rozmýšľať. Nehľadajte v tom žiadny hlbší zmysel, avšak ak ho nájdete, choďte k doktorovi.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Mery Mery | Email | Web | 14. november 2013 at 16:00 | React

Nádherné niečo, krásne si to celé opísala. Veľmi sa mi to páči, je to dokonalé. Ach vedieť tiež, tak písať. Len tak ďalej. Takéto mám ráda.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement