My first time

4. november 2013 at 20:38 | Luccc |  Kecy kecy kecy

Tento blog mám založený už pekne dlho, no až dnes sa mi podarilo nájsť heslo a obnoviť ho. Veľmi dlho som rozmýšľala, ktorú tému poctiť tým, že o nej napíšem prvý článok. Bolo to naozaj dlhé rozhodovanie, no nakoniec som sa dokopala k tomu, nech predsa len niečo zbúcham.
Celých 14 rokov svojho života (áno viem, som decko) som bola motivovaná, nech dosiahnem niečo poriadne. A tým poriadne myslím naozaj niečo veľké. Moji rodičia sú dosť nároční na moje vzdelanie a dávajú si záležať na tom, aby všetko okolo toho bolo tip-top. Od prvého ročníka základky chodím do triedy pre nadané deti (spôsob, ako zavrieť 10 magorov do jednej triedy a bezpečne ich izolovať od spoločnosti). Úprimne, keď by mne niekto povedal, že chodí do triedy pre nadané deti, pomyslela by som si 'čo je to za magora?'. A naozaj, je to tam dosť zlé. Malý počeť ľudí, špeciálny prístup učiteľov, jediná taká trieda na škole. Všetky tie pohľady, ktorými sme všetci každý deň častovaní - verte, nie je to príjemné. Lebo my sme tí čudní. Ale je pravda, že sme. Neviem, ako by som sa ja začlenila do normálnej triedy. Stále s knihou v ruke, bola by som považovaná za šprta. Rovnako ako ostatní - sme v triede štyri dievčatá a ani jedna z nás sa nemaľuje, nemá priateľa, pričom všetky ostatné dievčatá zo školy hej. Nesťažujem sa, občas je dobré byť odlišný, ale to je už mimo tému.
Ide o to, že teraz som v deviatom ročníku a chystám sa na najlepšie gymnázium v kraji - deväť rokov je to môj sen a dúfam, že sa mi splní.
Ale čo potom? Celá moja rodina do mňa hustí, nech idem na manažment, za lekárku alebo magistru.
A nikoho nezaujíma môj názor. Jasné, že chcem ísť na vysokú školu a dúfam, že sa tam dostanem. Radšej by som ale išla na niečo mierumilovnejšie, čo ma naozaj baví - literatúra, jazyk, prekladateľstvo.
Možno vám teraz prídem ako úplna fanatička, ale všetko čo chcem je malé kníhkupectvo, kde by som mohla pokojne prekladať, písať. V písaní si vôbec neverím, ale je to to, čo ma robí šťastnou.
Nanešťastie nikto to neakceptuje.
Jednoducho sa ale svojho sna nevzdám. Pôjdem si za ním a aj keď sa mi možno nesplní, nikdy sa nevzdám tej myšlienky.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement