Kto pri hroboch neplače

5. november 2013 at 21:27 | Luccc |  My little stories



Vonku sa ochladilo a začala jeseň. Listy na stromoch sa začali sfarbovať a padať na zem, kde ja pomaly na seba ukladali a chránili zem pred zimou. Ako každý rok sme dostali na pár dní prazdniny, aby sme mohli cestovať a navštíviť hroby zosnulých - ževraj sa to patrí v tieto dni, ako pocta mŕtvym. Neviem prečo. Sú mŕtvi, nemôže im vadiť, keby sme neprišli. Musel som však ísť. Rodičia ma donútili pekne sa obliecť. Musel som si dať oblek a vyleštené topánky. Ocko povedal, že vyzerám hlúpo, ale že s tým sa nič nedá robiť. Maminka ho zahriakla a povedala, že vyzerám dobre a napravila mi kravatu. Ľúbim ju, je ku mne veľmi dobrá. Ocko si odfrkol. Stále nie je zmierený s tým, že jeho jediné dieťa je choré. Teda aspoň to tvrdia. Ja sa cítim zdravo. Tvrdia, že pomaly rozmýšľam. Že na to, koľko mám rokov, správam sa neprimerane. Mrzí ma, že ma ocko nemá rád. Maminka ma stále presviedča, že to nie je pravda. Len je smutný, že mi je zle. Neviem kam sme išli,no išli sme dlho, pomaly sa zotmelo. Keď sme prišli na cintorín, bol celý vysvietený sviečkami. Všade boli malé svetielka, bolo to krásne. Na každom hrobe bolo veľa kvetov. Všade to hýrilo farbami. Nemajú byť všetci smutní? Prečo je tu tak veľa farieb? Je to hlúpe. Aj my sme doniesli kvety, dva veľké vence. Prešli sme pomedzi ľudí a zastali sme pri nejakom hrobe. Maminka povedala, že tu sú jej rodičia, ale zomreli veľmi dávno. Ocko tam položil jeden veniec a zapálil niekoľko sviečok. Potom sa postavil vedľa maminky a obaja zostali stáť. Keď som sa ich opýtal čo robia, povedali mi, že spomínajú na to, akí boli ľudia, čo sú teraz mŕtvi. A že mám robiť to isté. Postavil som sa vedľa ocka a robil som sa, že spomínam. Ako si môžem spomínať na niekoho, koho si nepamätám? Tak som len tak stál, kým mi maminka nepovedala, že ideme ďalej. Povedala mi, že jej ocko bol veľmi dobrý a jej maminka šikovná. Že práve oni sú v tom hrobe, od ktorého odchádzame. Povedala mi, že to boli príjemní ľudia. Škoda, že si o nich nemôžem urobiť vlastný názor. Akí boli naozaj? Aké mali zvyky? Čo robievali? Možno boli dobrí, ale to mi nestačí. Ako by sa ku mne správali, keby sme sa poznali? Prišli sme k ďalšiemu hrobu. Tam boli ockovi rodičia. Znovu sme zopakovali všetko čo predtým a keď som mal spomínať, rozmýšľal som nad tým, ako by sa ku mne správala moja babička. Mala by ma rada? Mal by som dôvod trúchliť pri jej hrobe, keby som ju aspoň trochu poznal? Maminka ma chytila za ruku a povedala, že ideme domov. Źe už je zima a ja som celý studený. A tak sme šli. Vrátili sme sa veľmi neskoro a mal som ísť spať. Prichystal som sa teda a počkal som, kým ma maminka príde uložiť. Keď prišla, dala mi pusu na líce a prikryla ma. "Mami? Akí boli moji starí rodičia? A prečo by som mal spomínať na niekoho, koho nepoznám?" "Lebo sa to patrí. Vieš, sú mŕtvi, tak na nich spomíname, nech nezabudneme," povedala a chystala sa odísť. Chytil som ju za ruku a zadržal. "Ale akí boli? Mali by ma radi?" "Samozrejme, že by ťa mali radi, zlatko. Aj my s ockom ťa máme radi. Ale teraz už spi." Odišla a ja som po chvíľke zaspal. Mal som zodpovedané všetky otázky, na ktoré som odpoveď potreboval. Vedel som, že by ma mali radi a že aj keď som ich nepoznal, mám ich rád aj ja, lebo mi dali maminku a ocka. To mi teraz stačilo.




Viete, som neveriaca, tým by som asi začala. Neverím v Boha, no to neznamená, že nechodím na Sviatok všetkých svätých na hroby. To naozaj nie. Vždy cestujeme, ideme aj za starými rodičmi, ideme na hroby, atď. Avšak chodíme na hroby mojich prastakrých. Chodíme tam každý rok a ja som ani jedného svojho prastarého rodiča nepoznala. Samozrejme, nesťažujem sa. Taká hnusná nie som. Chodím tam dobrovoľne, sú predsa moja rodina.

Avšak keď prišiel ten čas, keď sa zapálili svečky a začalo sa spomínať, ja som bola v koncoch. Na čo mám teraz myslieť? Viete, je mi hrozne ľúto, že som nikoho z nich nepoznala. Z rozprávania viem, že to boli všetci úžasní ľudia, ale to mi veľmi nepomohlo. Preto sa v poslednej dobe zamýšľam, aký boli naozaj. Preto vlastne vznikla aj táto poviedka - skúste sa nad tým zamyslieť aj vy.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement