Krv

17. november 2013 at 14:59 | Luccc |  My little stories
Krv. Všade. Na drevenej dlážke, na stenách. Len drobné kvapôčky, no čím bližšie sa človek pozrel k posteli , tým jej bolo viac. Sýtočervená krv sa pomaly vpíjala do obliečok a kontrastovala s ich pôvodne bielou farbou. Vytváralo to krásny obraz, aspoň pre muža, ktorý stál obďaleč a na celú scénu sa pozeral s fascináciou v očiach.
Z prstov mu kvapkala tá rubínová tekutina, ktorej sa nevedel nabažiť. Krv z tela mladej dievčiny, ktorá ležala nahá na posteli bez jediného pohnutia. Mala otvorené oči, no teraz už boli bez života. Krásne čierne vlasy rozhodené okolo hlavy. Človek by povedal, že bola anjelsky krásna. Ale všetko krásne môže byť nebezpečné, pravda? Bola mladá - ešte mala len 17 rokov, no vyzerala ako niekto, kto sa už naplno zahrával s mužskými srdcami.
Možno to ho donútilo konať, nikto nevie. Hovorí sa, že ju nikdy pred tým nevidel. Že si svoje obete vyberal náhodne, že bol chorý. Že to bol len čistý omyl, že sa jeho obeťou stala práve ona.
Ako keby obaja našli svoj osud - ona zaplatila za všetky svoje hriechy a jemu sa zase nachvíľku naplnila túžba to zabíjaní. No nič nezostane bez potrestania, správne?
Hneď, ako si dostatočne vynadíval na svoje umelecké dielo, začal konať. Podišiel k posteli a opatrne si sadol na jej okraj. Jemne jej odhrnul zatúlaný pramienok vlasov z tváre a pohladkal ju po líci. V tom jedinom pohybe a v jeho pohľade bolo toľko lásky, ako ešte nikdy. K žiadnej z jeho obetí sa ešte nikdy takto nesprával. Všetky miloval, no pri tejto sa cítil úplne ináč. Niečo ho k nej tiahlo. Neopísateľná túžba, ktorá ho doviedla k tomu, čo urobil.
Pozrel sa na písmená, ktorá pred tým vyrezal do jemnej kože čiernovlásky.
Bolo to jeho meno, ktoré značilo, že teraz patrila už len jemu a nikomu inému. Rovnako ako sa teraz on celý odovzdal jej. Jeho myšlienky patrili len jej, jeho telo reagovalo len na ňu.
Jej ruky boli tiež od krvi, pravdepodobne od toho, ako sa márne snažila zastaviť krvácanie. Preplietol ich prsty a jej dlaň si priložil na líce. Privrel oči a vychutnával si jej studený dotyk. Na líci mu zostala krvavá škvrna.
Zložil sa na posteľ hneď vedľa nej a jej bezvládne telo si privinul k sebe.
Už nikdy ju nepustil. Ani keď ho chytili, po zvyšok jeho života, či život po živote. Navždy bol myšlienkami pri nej, držal ju. Už navždy.

Pozn: Poviedka písaná pri trochu psycho nálade :D Budem vďačná za každé hodnotenie, komentár, akúkoľvek kritiku ;)
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement